V siedmom nebi = účinný spôsob, ako zarobiť na ľuďoch v núdzi

Autor: Nikoleta Žišková | 24.4.2017 o 8:51 | Karma článku: 10,10 | Prečítané:  2942x

Mnohí vnímajú reláciu V siedmom nebi v pozitívnom svetle. Myslia si, že televízia pomáha ľuďom nezištne, no v skutočnosti tak robí za vidinou zisku. 

Určite je väčšine ľudí táto relácia dobre známa. Pôvodne ju začala vysielať TV Markíza už v roku 2008 pod názvom Modré z neba, no s rovnakým moderátorom Viliamom Rozborilom. Relácia si prešla pochvalou, kritikou, dokonca aj niekoľkými škandálmi a kauzami, ktoré jej však očividne neubrali na popularite. Po príchode nového riaditeľa televízie bola relácia prerušená (žeby mal v sebe viac morálky a sebareflexie, ako ten predošlý?) a od roku 2014 ju začala vysielať TV JOJ pod názvom V siedmom nebi.  Počas uplynulých mesiacov začalo mnoho divákov panikáriť, pretože ju vo vysielacom čase nahradil nový seriál 1890. Moderátor však ľudí ubezpečil, že relácia sa na obrazovky vráti na jeseň. Pre všetkých jej kritikov, vrátane mňa, ide o zlú správu, no väčšinu divákov táto skutočnosť potešila.

Zdroj: http://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/vydeseni-divaci-fanusikovia-jojkarskeho-siedmom-nebi-rozboril-konci.html

 

Šokujúce je, že až 78% ľudí zapojených do ankety uviedlo, že im relácia bude chýbať. Svedčí to len o tom, že ide o účinný marketingový nástroj a mnoho ľudí nevidí, čo za tým všetkým je. Už od začiatku si relácia získala srdcia mnohých divákov tým, ako dobrosrdečne a nezištne pomáha ľudom, ktorí sú v núdzi. To by som však mala napísať skôr v úvodzovkách. Existuje totiž mnoho iných ľudí, spolkov či organizácií, ktoré dokážu pomáhať nezištne aj bez toho, aby to každý týždeň vysielali v televízii a snažili sa z toho vyťažiť peniaze. A práve to je dôvod, prečo o nich nevieme – lebo to robia nezištne. Samotná myšlienka by bola pekná, keby však vedeli pomáhať aj bez medializácie a nerobili to za vidinou zisku. Čo je v prípade tejto relácie najhoršie a úplne amorálne, je fakt, že kvôli zisku využívajú osoby, ktoré sú v ťažkej životnej situácii. Vo viacerých prípadoch dokonca malé deti.

Ako študentke masmediálnej komunikácie mi je už dobre známe, že sa médiá snažia vplývať na emócie recipientov. Práve preto je táto relácia postavená na smutných príbehoch a rôznych tragédiách. Hlavnou snahou je priviesť diváka k slzám, niekedy aj za cenu zdeptania účinkujúcich ľudí v núdzi, čo je naozajstným hyenizmom. Vo väčšine prípadov im totiž moderátor kladie nepríjemné otázky ohľadom ich problému, až kým sa nezosypú pred kamerami. Minulý rok zašli dokonca tak ďaleko, že dostali pokutu za zásah do ľudskej dôstojnosti účinkujúcich detí, keďže v relácii prezentovali informácie o ich súkromí, traumatických zážitkoch a problematickej psychike. Zaujímavé tiež je, že v prenose sa k účinkujúcim správajú s úctou a ľútosťou, no mimo kamier to tak byť nemusí. V tomto kontexte je známa napríklad kritika od svedka nakrúcania príbehu malého chlapca ešte z čias Modrého z neba. Martin Kavečanky vo svojom blogu Modré z neba, alebo „splnený“ sen na televízny spôsob opisuje svoj zážitok z nakrúcania. Podľa jeho slov sa štáb správal otrávene a arogantne, chlapčekovi jeho sen znepríjemnili a po samotnom natáčaní si štáb pri obede hodoval pri plných misách, zatiaľ čo rodina jedla skromne, kým im personál reštaurácie nezaplatil viac jedla. Toto je len dôkaz toho, že netreba veriť tomu, že všetko, čo nám je prezentované v televízii, aj zodpovedá realite.

Ďalšou a poslednou zarážajúcou skutočnosťou, ktorú v tomto príspevku spomeniem je, že relácia minie nemalú sumu peňazí na komparzistov za to, aby počas natáčania relácie tlieskali, niekedy sa tvárili smutne, inokedy nadšene a ohromene. Keď už pomáhajú ľuďom tak nezištne, nemali by radšej tieto peniaze venovať niekomu, komu naozaj pomôžu? Samozrejme, že nie, pretože si chcú získať čo najširšie publikum a ľudia sediaci v sále im v tom napomáhajú. Podľa skúsenosti študentky Márie, ktorá si vyskúšala komparz v tejto relácii, to bolo celé trápne a emocionálne vyčerpávajúce. „Ja som to vtedy brala ako brigádu. Jasné, že nám hovorili, ako sa máme tváriť. Ešte pred začiatkom relácie sa natočili potlesky, ale aj potom, keď boli príbehy. Vždy som si hovorila, že toto, čo robia, je úplný hyenizmus, a asi sa za to vôbec nehanbia. Umelé to bolo strašne.“

Podobný zážitok má aj študent Matej: „Dali nám 20 € na ruku a Rozboril mi prišiel ako dobrý herec. Režisér nám povedal, že keď je niečo smutné, tak sa máme tváriť smutne, alebo ak vieme, tak aj plakať. A keď bude niečo úsmevné, smiešne, máme sa smiať. Boli sme tam od približne 11.00 do 16.00 hod., aj s prestávkou. Natáčali sa dve časti, čiže v tej ďalšej si mali ľudia obliecť niečo iné a rozsadili nás na iné miesta. Potom tie zábery, kde som bol, používali možno aj mesiac.“ Keď sa zamyslíme nad tým, koľko ľudí sedí v publiku, tak na toto divadielko minie relácia celkom slušný balík peňazí. Žeby to bolo tiež kvôli tomu, aby nezištne pomohli ľudom? O tom silno pochybujem.

Na základe uvedených skutočností môžeme vidieť, že relácia V siedmom nebi nie je v skutočnosti taká, ako sa na prvý pohľad javí. Príliš veľa ľudí sa spolieha na to, že všetky informácie, ktoré im médiá podajú, sú objektívne a úplne pravdivé. Nevšímajú si, ako sú niekedy médiami ovplyvňovaní a manipulovaní. V dnešnej dobe je však obzvlášť dôležité naučiť sa čítať medzi riadkami, stavať sa k veciam skôr skepticky, utvárať si vlastný názor na skutočnosti a neveriť všetkému, čo nám je prezentované.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.


Už ste čítali?